Spočíva v poriadnej dávke taktiky, vynaliezavosti, predvídavosti a v neposlednom rade v kombinačných schopnostiach. Aj v klasických stolových hrách tieto veci sú, no nie sú koncentrované so jednej hry. Šachy sú taktické a kombinačné, v Človeče nehnevaj sa je kus vynaliezavosti, no je tam aj veľký podiel náhody. Moderné spoločenské hry sa snažia náhodu úplne vylúčiť, prípadne ju znížiť na minimum. Mohli by sme povedať, že sú o niekoľko levelov vyššie, ako tie staré typy hier. No aj tie majú svoje čaro. Chýba im však pútavé grafické spracovanie a variabilita, ktorá je tiež charakteristickou črtou moderných spoločenských hier ( jedna hra má veľké množstvo variácií, dokonca si môžete aj sami meniť niektoré parametre).

Hlavnou výhodou však je, že v nej nájdu zaľúbenie všetky vekové kategórie. Je pútavá pre deti a nenudia sa pri nej (čo sa už nedá tvrdiť pri šachu). Pubertálna mládež si v nich robí turnaje a majstrovstvá. Hrá ich doma, v škole, v kluboch, ktoré na tento účel vznikli a dokonca (a to je dosť neobvyklé pre túto vekovú kategóriu) aj s rodičmi a mladšími súrodencami. Dospelý sa zo začiatku obyčajne bránia. No keď ich deti prevalcujú, a pod stromček dostanú nejakú takú hru, je to len otázka času, kedy jej prepadnú aj rodičia. A neskončí to len pri hraní sa s deťmi, ale nakazia ňou aj svojich priateľou a známych. Sú schopný to spolu hrať až do neskorej noci (mne sa to stalo neraz). No a starí rodičia nie sú výnimkou. A vďaka týmto hrám chcú vnúčatá tráviť viac času so svojimi starými rodičmi.