S trochou nadsázky možno povedať, že dejiny vína sa delia do troch častí, ktoré Béla Hamvas vo svojej knihe Filozofia vína popisuje nasledovne: „ Rozdelenie na tri časti je rovnako v súlade s tromi veľkými epochami v svetových dejinách vína. Metafyzická časť odpovedá predpotopnému obdobiu, kedy ľudstvo víno nepoznalo a len o ňom snívalo. Po potope zasadil Noe prvý vínny ker, a tým sa otvorila nová epocha svetových dejín. Tretia epocha začala premenou vody vo víno. V tejto epoche doposiaľ žijeme.“ (Hamvas, 2008)

O úplných začiatkoch pestovania vínnej révy a výrobe vína nemáme presné informácie a tak prvý potvrdený doklad o výrobe vína možno datovať do 6.tisícročia pnl., keďže práve z tohto obdobia pochádzajú prvé hrozienka a nástroje k výrobe vína z územia dnešného Gruzínska. A tak príbeh vína môžeme dnes skutočne stopovať v súlade s Bibliou, keďže Noe so svojou archou pristál na hore Ararat v kaukazských horách. Kaukaz totiž poskytuje dobré podmienky pre vinič odrody Vitis vinifera, tj. vinič hroznorodý, pričom dodnes možno v riečnych údoliach nájsť divokorastúci vinič tohto typu. V Gruzínsku, ktoré bolo v časoch ZSSR slávne práve výrobou vína a čaju, sa dodnes zachoval aj veľmi tradičný, v dnešných časoch by sme mohli povedať priam skutočne predpotopný spôsob výroby vína, spočívajúci na kvasení muštu v nádobách zakopaných do zeme. Postupne sa vinič rozšíril po celej oblasti Blízkeho východu, keďže jeho schopnosť adaptability k prostrediu je veľmi vysoká. Nie je náhodou, že odrôd viniča je niekoľko tisíc, keďže prirodzenou mutáciou dochádza k jeho prispôsobovaniu sa okoliu. Následne z rôznosti odrôd vyplýva aj rôznorodosť jeho chuťových, buketných a farebných vlastností.

Čo sa týka prvých výjavov pestovania hrozna a výroby vína, tak tie sa dodnes zachovali v starovekom Egypte, pričom rozkvet vinárstva v tejto oblasti možno datovať medzi roky 2700-2400 pred Kristom (Farkaš, 2002). Je zaujímavé, že už v týchto časoch bola dôležitá aj diferenciácia tohto produktu, keďže sa na nádobách s vínom z tohto obdobia zachovali také údaje ako ročník, pôvod, či vedúci vinice. To jasne svedčí o tom, že už v danej dobe nebol pôvod vína a spôsob výroby ľuďom ľahostajný.

Víno slúži na mnohé účely, pričom ani na jeho religiózny podtón by sme nemali zabúdať, o čom svedčí aj množstvo príbehov z Biblie, ktoré majú súvislosť práve s týmto nápojom. Ešte pred tým, ako Ježiš premenil v Káne vodu na víno a začala Hamvasovymi slovami nová epocha, si však tento produkt všimli Gréci, ktorí sa zaslúžili o jeho rozšírenie na celý stredomorský región. Práve víno má svoj veľký podiel na vzniku gréckeho divadla, keďže prvé divadelné slávnosti vznikli práve z osláv Dionýzovho kultu, ktorý neskôr prevzali Rimania a nazvali kultom boha vína Bakchusa. Z čias rímskej ríše sa tiež zachovali prvé príručky o pestovaní viniča a výrobe vína, ktoré mnohé prežili až do čias pozdného stredoveku. Čo sa týka ešte obdobia staroveku, tak o veľké rozšírenie pestovania viniča sa pričinil veľmi silne rozvoj kresťanstva, ktorý svojou potrebou na výrobu omšového vína poskytol impulz pre jeho pestovanie aj v takých oblastiach ako je dnešná Británia.