Veterná smršť, ktorá sa v piatok prehnala Slovenskom, zničila veľkú časť lesných porastov. Asi najhoršie je postihnutý Tatranský národný park (TANAP). Niekoľkohodinový silný nárazový vietor zmenil najväčší a najstarší slovenský národný park a známe turistické stredisko na zničenú a ťažko dostupnú oblasť.

Podľa doteraz medializovaných informácií za jednu noc vylámal vietor toľko stromov, koľko za normálnych okolností vyťažia na celom Slovensku počas jedného roka. Podľa expertov ide približne o tri milióny kubíkov drevnej hmoty. Predstavitelia Ministerstva životného prostredia SR a Ministerstva poľnohospodárstva SR otvorene hovoria o mnohomiliardových škodách na majektu a prírodnom prostredí. Ako vyhlásil minister životného prostredia László Miklós, kalamitu vo Vysokých Tatrách môžeme považovať za najväčšiu ekologickú katastrofu na Slovensku za posledných sto rokov.

Organizácia Greenpeace je presvedčená, že kalamitnú situáciu v Tatrách spôsobilo viacero faktorov zlého nakladania s prírodným prostredím v tatranskej oblasti. Umelo vysadený monokultúrny les oslabený nevhodným systémom lesného hospodárenia nezvládol extrémny prejav klimatických zmien. Zaujímavé pritom je, že podľa doterajších správ sú cenné prirodzené porasty na území TANAPu, kde nedochádzalo k ľudským zásahom takmer nedotknuté.

„Ochranárske organizácie, ako aj niektorí nezávislí odborníci dlhodobo poukazujú na skutočnosť, že hospodárenie v slovenských lesoch nemožno nazvať ekologickým. Katastrofa v Tatranskom narodnom parku mohla mať omnoho menšie následky, ak by nešlo o obrovské oblasti neprirodzene osadené jednovekými porastami smrečín, “ konštatovala Mgr. Martina Badidová z Greenpeace. Ako dodala, v niektorých oblastiach si lesní hospodári robia z lesa záhradku, s cieľom vypestovať za čo najkratšie obdobie čo najväčšie množstvo dreva. Takýto "les" však nie je schopný odolávať meniacim sa klimatickým podmienkam a rôznym extrémnym prejavom počasia.