Keď moje deti zahlásili, že chcú na Vianoce Osadníkov z Katanu, nemala som potuchy o čom hovoria. Keďže táto téma bola u nás na dennom poriadku, a už som sa jej chcela zbaviť, tak som nakoniec súhlasila.

Stromček bol nádherný. Svietili na ňom malé žiarovky, ktoré vyzerali ako hviezdičky, ktoré tam anjelici rozsypali. Bolo na nich množstvo krásnych ozdôb, ale to čo bolo najdôležitejšie, teda pre moje deti, bolo to, čo bolo skované pod stromčekom. Trblietanie svetielok zo stromčeka bolo také jasné a intenzívne, že nedovolilo poriadne vidieť čo je pod ním. Snaha dostať sa k nim, podnietila fantáziu detí natoľko, že som musela vlastným telom a umom zabrániť tomu najhoršiemu - odhaleniu prekvapenia skôr ako sa má. Večera do nich padla ako do suda a už sa hlásili. Vtom zazvonil zvonček - znamenie, že všetky darčeky, určené do tejto rodiny sú na svojom mieste a hurááááá rozbaľovať darčeky....

Oči plné očakávania sa vrhli pod stromček a hlav nehlava rozbaľovali, čo im prišlo pod ruku. Zrazu jeden z nich vybehol z víťazným pokrikom:"Mám to!!!!"

Rýchlo hru rozbalili a hajde hrať sa. Samozrejme aj s nami. Priznám sa, že sa mi veľmi nechcelo, ale čaro Vianoc a neodbytné naliehanie detí ma nenechalo ľahostajnou a tak sme si všetci štyria zasadli ku hre.