Určite mi dáte za pravdu, že väčšina klubov zameraných tréningovo na bojové umenia, napríklad karate, Taekwondo či iné (ale sú aj výnimky) opomína význam psychologickej a právnej prípravy svojich zverencov. Väčšinou nerieši ani základné znalosti poskytnutie prvej pomoci pri zranení a venujú sa výhradne len svoje bojové či športové forme. Koľko z vás navyše využíva týchto natrénovaných zručností v práci napr vyhadzovača v diskotéke? V tomto článku chcem ponúknu len krátke zamyslenie nad významom psychológie a práva na sebaobrana, ktorých absencia v ročných tréningových plánoch klubov a oddielov je aspoň pre mňa nepochopiteľná.
Z hľadiska riešenia sebaobranných situácií je aspoň základná znalosť psychológie následne neprekonateľnou. Tu je súčasne nutné uvedomiť si diametrálny rozdiel medzi trénerskú činností v bojových športoch a výučbou sebaobrany alebo profesijné obrany. V bojových športoch pretekár trénuje a pripravuje sa na súboje so súpermi, ktoré sú vedené podľa daných pravidiel a kde mu nehrozí nebezpečenstvo (ak neberieme do úvahy možné riziko zranenia). Navyše väčšinou svojho súpera vopred pozná. Avšak pri napadnutí na ulici, kde nie je žiadny rozhodca, ktorý by v prípade nutnosti zápas prerušil a navyše oproti nestojí súper, ale útočník, ktorý žiadne pravidlá nerešpektuje, sa môže stať, že momentálny psychický stav obrancu mu nedovolí zvoliť správne riešenie vzniknutej situácie. V častých prípadoch buď “prehrá” a je mu zle alebo to preženie a je zle.
