Príbeh kocúra Mikeša od Jozefa Ladu je väčšine z nás dobre známy už od detstva, dokonca bol preložený aj do angličtiny a nemčiny. Málokto však vie, že predlohou tejto milej Ladovej postavičky bola skutočná postava kocúra Mikeša. Nie je známe od koho prebral príbeh a príhody, ktoré pochopiteľne pozmenil podľa svojho spisovateľského vkusu.

Tento kocúr sa v skutočnosti narodil v Malůnkove neďaleko Českých Budejovíc roku 1882 v rodine obuvníka Josefa Hampelta. To, že vedel od útleho detstva hovoriť sa veľmi skoro rozšírilo po celom okolí a istý čas sa tým zaoberali aj rakúske úrady. Ale postupne si na to väčšina ľudí zvykla a nájazdy zvedavcov do Malůnkova pomaly ustávali. Rodine obuvníka to na čas vynieslo aj istý finančný zisk, keďže ho ukazovali a predvádzali za poplatok. Ale takýto život Mikeša unavoval. Rozlúčil sa s obuvníkovým synom Pepíkom, ktorý ho vychoval a odišiel k cirkusu.

Má sa za to, že zvláštne schopnosti a dlhovekosť týchto mačiek (ktorých sa v histórii nachádza viac) pochádzali z vetvy resp. plemena, ktorého korene siahali až do bájnej Atlantídy. Po zániku Atlantídy sa rozšírili do zasväcovacích stredísk po celom svete, vrátane Tibetu a Egypta, kde boli uctievané v podobe bohyne Bastet a mačku z tejto vetvy údajne vlastnili i tajomný gróf Saint-Germain a vojvoda Gilles de Rais.

S cirkusom Mikeš precestoval celú strednú Európu a získal mnoho cenných skúseností. V cirkuse vykonával všetky možné činnosti, ale pôsobil samozrejme aj ako hlavná atrakcia, a tak sa musel časom naučiť okrem nemčiny a francúzštiny tiež polsky, maďarsky, srbsky, rusky a zbežne anglicky. O celom jeho období v cirkuse nie sú známe všetky údaje. Isté však je, že v roku 1911, keď cirkus pobýval v Srbsku bol už spolupracovníkom ruskej tajnej polície, ktorá ho kontaktovala pre jeho nenápadný vzhľad, rok predtým práve v Srbsku. V tom období mal styky so srbskými nacionalistami a s istým Dragutinom Dimitrijevičom, ktorý na jeho podnet zakladá tajnú organizáciu Čierna tlapka, ktorá neskôr vstúpi do dejín ako Čierna ruka.