Českí kolegovia genealógovia veľmi často využívajú vo svojej práci výsledky tzv. Bernej ruly, Tereziánskeho katastra, Jozefínskeho katastra, alebo tzv. stabilného katastra. Niežeby v regióne Slovenska boli tieto termíny neznámym pojmom.
Hoci sme s Čechmi žili v spoločnom štátnom útvare aj v minulých storočiach, predsa len odlišnosti v uhorskej časti Rakúsko-Uhorskej monarchie oproti ostatným jej častiam boli v niektorých prípadoch markantné. Uhorský daňový systém nepoznal niečo také, ako je zdaniteľnosť šľachty. A kataster znamená aj súpis vecí, osôb a nehnuteľností, slúžiacich aj na zdanenie. Berná rula je v podstate to isté – v preklade do dnešného jazyka by sme ju mohli nazvať daňovým predpisom, pričom ide o prvú najstaršiu formu katastra. S troškou zveličenia je teda možné povedať, že problém je v uhorskej šľachte.Berná rula bol súpis rustikálnej pôdy sedliakov, ktorú obrábali na základe urbárskeho práva, vykonaný na základe zákonného článku z r. 1647. Budovanie tohto systému bolo ukončené v roku 1654. Hovorí sa jej aj „prvá berná rula“.
Začiatkom 18. storočia sa v Čechách začal nový súpis, ktorý však už zahŕňal aj pôdu dominikálnu (panskú). Po vzore Čiech nariadila panovníčka Mária Terézia v roku 1744 podobný súpis aj na ostatnom území monarchie. Súpis skončil v roku 1748 a nazýva sa Tereziánsky kataster, alebo aj „tretia berná rula“.
Všetky doteraz uvedené systémy pozostávali zo súpisov, či iných dokumentov, len výnimočne obsahovali náčrtky. Až syn Márie Terézie, panovník Jozef II., nariadil v roku 1785 vymeriavanie a zobrazenie pozemkov. Meranie bolo ukončené v roku 1789. Jeho výsledkom je kataster, ktorý nazývame aj Jozefínsky kataster.
