Avšak aj napriek divokému zmätku, vytvorenému ľuďmi okolo týchto najzákladnejších otázok ich vlastného bytia predsa len existujú určité objektívne, nazvime ich vesmírne Zákonitosti, ktoré tu boli od vekov a ktorých účinkom podlieha každý z nás. A je úplne jedno, či je kresťan, budhista, moslim, alebo neveriaci. Účinky spomínaných, objektívnych vesmírnych Zákonitostí na takéto niečo neberú žiaden zreteľ. Účinky týchto Zákonitostí jednoducho jestvujú a pôsobia!
Ak teda chce človek naozaj objektívne spoznať, čo je dobro a čo zlo – čo je dobro a čo zlo nie podľa ľudských kritérií, ale podľa kritérií vyšších, mal by sa vynasnažiť spoznať a pochopiť spomínané, objektívne Zákonitosti, fungujúce vo stvorení.
Kde ale nájsť ich poznanie? Pred 2000 rokmi ho priniesol Ježiš Kristus, ktorý ľuďom ukázal, akým spôsobom majú myslieť, cítiť, hovoriť a jednať tak, aby vo svojom živote žili v súlade s nimi.
Kristus neprišiel na to, aby dal podnet k vytvoreniu cirkví, či už katolíckej, evanjelickej, pravoslávnej, alebo hocijakej inej. Prišiel preto, aby ľudí vyslovene prakticky informoval o tom, ako majú žiť. Ako majú žiť svoj život v súlade s objektívnymi Zákonmi vo stvorení. V tom spočíva podstata a zmysel jeho učenia! Ak teda je niekto členom nejakej cirkvi, ale pritom nežije v súlade so Zákonmi vo stvorení, v ničom mu to nepomôže.
