Urobiť dobrú prezentáciu je tak trochu umenie. Na prezentáciu sa môžete pozrieť ako na rutinnú prácu, ktorú by sme mohli prirovnať k maľovaniu izby. Alebo sa na prezentáciu môžeme pozrieť ako na originálne dielo, ktoré dokáže inšpirovať, nadchnúť a oslniť. Avšak kým prezentácia splní vyššie spomenuté cieľe, je potrebné sa k nej postaviť ako k umeleckému dielu. Aj ten najväčší umelec zo skvelým talentom musel prejsť základmi, kde sa učil ako sa miešajú farby, ako spracovať perspektívu a mnohé iné praktické aspekty vytvárania umeleckého diela. Ale poznanie všetkých zložiek, ktoré vedú k namaľovaniu obrazu ešte umelca nerobí. Chýbajú nám dve veci. Cvik a inšpirácia.

Je zopár vyvolených, ktorí cvičiť nepotrebujú. Ak sa odkloníme od metafory umelca a jeho práce a prikloníme sa k prezentátorovi alebo rečníkovi, tak môžeme povedať, že je zopár rečníkov, ktoré sú tak excelentní v tom čo robia, že nepotrebujú cvičiť. Väčšina z nás, pokiaľ chceme byť skutočne dobrí v tom čo robíme, potrebujem cvičiť. Niekto viac, niekto menej, ale istá dávka námahy, ktorú vkladáme do aktivití v ktorých chceme byť dobrí, je tu nevyhnutná. A rovnako je to aj s tréningom prezentačných zručností.

Pravidelne sa stretávam s ľudmi na kurzoch, ktorých úlohou je naučiť poslucháčov základné prvky a zložky, ktoré vytvárajú dobrú prezentáciu. Ale mnohí z mojich študentov prezentačných zručností si neuvedomujú, že to, čo sa naučia na kurze je len časť z toho, čo potrebujú k tomu aby naozaj boli dobrí v prezentovaní. Nech už to prezentovanie pre nich znamená čokoľvek. A to čo sa deje po kurze je často krát dôležitejšie ako to, čo sa deje na kurze a netreba si myslieť, že následné zdokonaľovanie sa v prezentovaní je prechádzka ružovou záhradou.

Samotný kurz je pre mnohých záťažou, už len tým, že sa napríklad vidia na kamere a sú teda nemilosrdne konfrontovaný s realitou ich vlastného vystupovania. S obľubou vravím, že pre rečníka nie je lepšieho učiteľa ako je kamera. Každý rečník by mal považovať kameru za svojho najlepšieho kamaráta, pretože len tento kamarát dokáže objektívne poukázať na chyby, nedostatky, ale aj pozitívne stránky prezentácie. A len z objektívnej spätnej väzby sa rečník dokáže kvalitne učiť. Kamera by mala byť jednou z prvých investícií, ktoré si budúci rečník zadováži. Tak ako je pre lekára jeho primárnym nástrojom fonendoskop, tak pre rečníka by takým nástrojom mala byť kamera.