Hlavným nástrojom v koučingu sú slová. Je to médium, ktoré nám sprostredkúva informácie, skúsenosti, poznatky. Je to most, ktorým sa môžeme dostať k pochopeniu toho, čo sa deje s koučovaným.Slová sú tehlami, z ktorých kouč a koučovaný spoločne stavajú dom, ktorý môže poskytnúť útočisko a bezpečie.

Slová skrývajú v sebe obrovskú moc. Moc, ktorú si v dnešnej dobe už neuvedomujeme, resp.s ňou nemáme kontakt. Ak sa však opýtate, či slová skutočne majú moc, hociktorého dieťaťa, ktoré pozeralo Harryho Potera alebo starších čo poznajú Dívku na koštěti, jednoznačne vám povie, že slová majú obrovskú moc, ibaže sa musia vedieť náležite používať.

Možno poznáte rozprávku o Martinkovi Klingáčikovi. Chudobné dievča sa chce naučiť tkať zlaté priadze. Nevie to, ale škriatok ju to naučí. Samozrejme to nie je zadarmo. O rok si pre ňu príde a bude sa jej pýtať na svoje meno. Pokiaľ ho bude vedieť, nechá ju na pokoji. Ak ho však vedieť nebude, bude sa musieť za škriatka vydať a žiť s ním.

Táto rozprávka sa mi páči minimálne z dvoch dôvodov. Jednak sa volám Martin, a tak sa mi občas ušlo pomenovanie, ktoré nemám napísané v rodnom liste (nikdy som to však nebral ako urážku, nakoniec mať takú moc ako mal škriatok nemuselo byť na zahodenie). Druhak mi táto rozprávka pomáha geniálne ilustrovať jeden z kľúčových mechanizmov, ktoré musia byť prítomné, aby mohla u klienta v koučingu nastať zmena. Princíp, ktorý sa nachádza napríklad v satiterapii alebo v abhidhamme ( čo je filozoficko psychologická časť Buddhovho učenia). Prinícp, ktorý zjednodušene môžeme nazvať “slovo-skutočnosť”.