Ja viem, že je to tu už pregrékované, ale taká krásna šanca rýpnuť si do socialistov neprichádza každý deň. Hoďme pohľad na gréckeho premiéra Geórgiosa Papandréou (nie, štrvtú samohlásku tam už nepridám!).
Pochádza zo starej gréckej politickej dynastie - jeho dedo Geórgios bol premiérom tri krát, jeho otec Andreas dva krát (skončil v roku 1996). Narodil sa v USA a jeho matka je Američanka (jeho otec bol nútený emigrovať pre obvinenie z trockismu, ktorý bol neprijateľný pre vtedajší rádoby fašistický režim diktátora Metaxasa). Študoval v Toronte, na Harvarde, Štokholme a aj na LSE. Na rozdiel od otca, ktorý bol profesorom ekonómie, sa venoval hlavne sociológii.
Zatiaľ čo jeho otec Andreas viac ako zapasoval do gréckej, korupciou prežranej, macho nacionalistickej politiky, o jeho synovi sa občas tvrdilo (a tvrdí), že sa na to príliš nehodí a nemá potrebné vodcovské vlastnosti. Má nemá, do dnešného dňa si zapísal viacero úspechov, najmä v oblasti zmierenia Grécka s Tureckom medzinárodne, ale aj v menšej mierke na Cypre. podobne sa vyobjímal s Albáncami a snažil sa mierniť napätie s Macedónskom, pardon - s FYROM. Spolu s Olofom Palmem aktívne podporoval šírenie ľudských práv a vzdelávania dospelých, za čo získal zopár ocenení. (Inak, Švédom kamarátstvo s ním nosí smolu - Olof bol zavraždený, podobne aj ďalšia jeho kamarátka Anna Lindh). Výrazne sa zaslúžil o pridelenie Olympijských Hier Aténam v roku 2004 (a ktoré skončili v ťažkom mínuse). A ozaj, je aj prezidentom socialistickej internacionály.
Na to sa teba vrátiť ešte k jeho otcovi. Už poznámka o trockizme niečo naznačila, každopádne, Andreas cez vojnu získal na Harvarde PhD v ekonómii. Neprekvapím, že ho to neťahalo k Hayekovi, ale viac (oveľa viac) ku Keynesovi. Učil ekonómiu na Harvarde, Berkley a v Minnesote. Vrátil sa do Grécka, znova z neho ušiel (no, boli to divoké časy) a znova sa vrátil. Po páde vojenskej junty v 1974 pán profesor odložil akademickú rezervovanosť, založil PASOK a začal vládnuť pomocou úderného populizmu a zadlžovania. Svojím pôvodným chlebodárcom sa príliš nezavďačoval. K USA mal veľmi rezervovaný postoj, hoci nevystúpil z NATO, ako sľuboval v predvolebnej kampani, podobne aj pri vstupe do Európskeho Spoločenstva sa snažil prehodnotiť podmienky vstupu.
