Po roku 1990 nevznikol film so sociálnou tematikou. Vznikli tony násilností, drogových hrdinov, vyžehlených manažérov, ale nevidel som film, ktorý zobrazuje tuctového človeka ako ide do roboty, drie za pár drobných, nakupuje u Vietnamcov alebo v sekáči a jeho žena už vzdala možnosť trvale sa zamestnať - bežný obraz dnešnej doby. Médiá neponúkajú obraz hlbokej krízy v sociálnej sfére, pretože jej príčiny sú príliš známe, bijú do očí na každom kroku, preto o ne nesmie čo o i len zavadiť nejaký film. Vlastníci médií majú situáciu pod kontrolou. Oni sú jednou z príčin, ďalšou sú vlastníci tovární, bánk a poisťovní. Kapitál sa koncentruje, mocní sa zjednocujú bez ohľadu na národnú príslušnosť, vierovyznanie či sexuálnu úchylku.(Papaláši všetkých krajín, spojte sa!) Oproti minulosti sa šedí vlci mnohému naučili – nevydávať zbytočné rozkazy, ktorých praktické uplatnenie iba vyvoláva odpor ľudu. Nech si ľud robí čo chce. Stačí urobiť ho závislým na vidinie bohatstva, drogách hrdinských činoch a on sám pribehne ako verný pes, keď sa naň kývne. Človek z ľudu hľadá názorodárcu, je zbytočné mu ho vnucovať (ako za socializmu).Dnešní boháči sa môžu cítiť tak bezpečne pred hnevom ľudu, ako nikdy v dejinách. Musia iba oželieť, že ich meno už nebude na každom stĺpe. Sláva je im dopriata. Do dejín sa nezapíšu - paradoxne zanechajú najvýraznejšiu spúšť, akú ľudstvo kedy zažilo. Zoznam boháčov – skutočných vládcov sveta – nie je tajný, viac-menej takmer nikto ich nepozná. Mohol by som sa vykašlať na bandu darebákov trasúcich sa o svoje zisky lenže… Lenže ich chamtivosť na rozdiel od minulosti ohrozuje moje bytie a ich plány ohrozujú bytie kohokoľvek na zemi. Dnešok nemá paralelu v dejinách, ak súčasný filozofi tvrdia niečo iné, mýlia sa (alebo sú „spracovaní“). -Nebude zas dobre, -neskončí kríza, -nejde o „reformy“, o Európsku úniu, o svetový trh a dobitie Marsu. Posledným naším nepriateľom nie ja al-Káida (kvôli pár otrhancom v púšti sa nastavia protiraketový ochranný štít). Demokracia nie je na postupe, práve naopak, je v KRACHU.