Mal to byť ďalší z úspechov amerického vesmírneho programu. Do kozmu letel prvý civilista, učiteľka zo Spojených štátov. Mala dokonca z obežnej dráhy odučiť dve hodiny. Raketoplán tiež plánoval vyložiť do kozmu komunikačnú družicu i satelit, pomocou ktorého by vedci lepšie sledovali práve prelietavajúcu Halleyovu kométu.

Januárovú misiu raketoplánu Challenger sprevádzala smola už od počiatku. Pôvodne mal z Kennedyho vesmírneho strediska odštartovať už 22. januára, no z dôvodu príletu Columbie sa štart posunul o dva dni.

Lenže nastali problémy s počasím. Najskôr zlé podmienky na záložnom letisku v Senegale posunuli štart o ďalší deň. Potom riadiace stredisko nedokázalo stihnúť všetky procedúry do raňajšieho štartovacieho okna.

Zlá predpoveď v Kennedyho vesmírnom stredisku následne posunula štart na 27. januára. Nasledovala menšia technická chyba na štartovacej rampe, takže štart naplánovali na 28. januára.