V úvodnom diele som sa rozpísal o klasickom využití sily myšlienok, ale teraz sa podelím o jeden zaujímavý typ myslenia, ktorý som objavil v knihách Josepha Murphyho. Pomocou týchto sústredených myšlienok meníte myslenie druhých ľudí voči vašej osobe.

Keď som chodil na strednú nemal som tam rád niektorých učiteľov a na oplátku som nebol sympatický i ja im. Jednu učiteľku som už pomaly nemohol ani zniesť a tak som jej teda v jednoduchosti podľa rád z Murphyho knihy začal vždy, keď sme s ňou mali hodinu priať šťastie. Úprimne sa priznám, že zo začiatku to bolo dosť ťažké, predsa osobe, ktorá vám lezie na nervy, priať šťastie je dosť nelogické. Ak to mám podrobne popísať, tak vždy keď som videl tú učiteľku na začiatku hodiny sedieť za stolom, tak som si predstavoval ako sa smeje a je proste šťastná. Takto som to robil asi dva týždne a výsledok sa začal pomáli dostavovať. Tá učiteľka sa ku mne začala správať oveľa príjemnejšie a začala sa zaujímať i o moju budúcnosť. (Pomáhala i lepšími známkami Takže, preto názov bumerangový efekt. Čo vysielate, to sa vám vráti.

Je ale dobré poznamenať, že pri sústredenom myslení meníte svoju osobnosť. Tým, že som tej učiteľke prial dobro som si vlastne aj pomaličky vsugeroval, pozitívne pocity k nej a tak som ju prestal nemať rád.

Na strednej som mal nedostatok peňazí a vždy, keď sme išli do bufetu, tak peňaženka väčšinou zívala prázdnotou a ja som si mohol dovoliť iba nejakú prkotinu. A hľa, hádajte čo ma napadlo využiť? Áno uhádli ste, zase som využil silu myšlienok. Murphy napísal, že vždy keď vám niekto dá peniaze, tak máte za tie peniaze v duchu poďakovať. Tak, vždy keď mi niekto napríklad čo i len v obchode vydal peniaze, ihneď som za ne v duchu ďakoval a ešte som ďakoval, že ich mám stále viac. Čo sa onedlho stalo je, že mi môj spolu sediaci zohnal kšeft u jeho tety. Tá chcela nové vizitky. Tak som urobil môj prvý grafický návrh pri, ktorého tvorbe som zase použil myšlienky a predstavoval som si, ako sa jej vizitka páči a v duchu za to ďakoval. Onedlho prišiel deň prezentácie, vizitka sa jej zaľúbila až tak, že jej do teraz robím všetky prezentačné materiály, ďalej ma odporučila jej kolegyni, ktorej robím to isté a ešte mi naďalej zháňa kšetfty. Naposledy mi ponúkla aj pracovné miesto u jej rodiny v Bratislave. Prekvapenie bolo, že ma uprednostnila pred jej synovcom a mojím teraz už bývalým spolu sediacim, ktorý je podľa mňa tiež dosť šikovný. No a tak vtedy, po inkasovaní z prvej jednoduchej práce, … tak keď som išiel na druhý deň do školského bufetu… v duchu som sa zamyslel, , Aké je to jednoduché, keď má človek motiváciu a použije myšlienky. Raz dva mením kúsok tohto metrixu. “