Tak, ako u zemiakov, aj pri paradajkách treba ich pôvodnú vlasť hľadať za oceánom v Amerike. Dovoz tejto plodiny na starý kontinent majú taktiež na svedomí dobyvatelia, ktorí si podmanili indiánske kmene. Jej pôvodnou vlasťou je Mexiko, kde sa jej pestovaniu venovali najmä Aztékovia. Pozrime sa, čo sa píše o ceste paradajok z Ameriky do Európy na googli. Divoko rastúce druhy sa nachádzali najmä v Andách, odkiaľ sa rozšírili do Strednej a Severnej Ameriky zhruba pred 2000 rokmi spolu s kukuricou. Aztékovia ich volali turmatle, alebo tomatos, a tento názov prevzali aj španielskí kolonizátori. Do Európy ich doviezli v roku 1523 ako zázračnú rastlinu, ktorá povzbudzuje vášeň. Túto vlastnosť jej pripisovali najmä kvôli červenej farbe. Odvtedy sa paradajky považujú za afrodiziakum. V Európe jej prišli prví na chuť Taliani. Dali jej názov zlaté jabĺčko pomi dori. Ten neskôr prevzali aj Francúzi. Začala sa tak ich víťazná cesta na náš trh a do našich kuchýň. Dnes je najväčším producentom paradajok paradoxne Čína, ktorá ešte pred 2000 rokmi túto rastlinu nepoznala. Hneď za ňou sú USA, potom Turecko, India a Taliansko. Dnes už existuje 1000 odrôd paradajok, mnohé z nich však boli vyšľachtené až potom, čo sa udomácnili v Európe. Dnes okrem klasických paradajok rozoznávame sherry, koktejlové, malé okrúhle, malé oválne, baby paradajky, ale aj mäsité a iné. Kým my zväčša kupujeme paradajky len ako klasické, alebo baby, či sherry, napríklad v Taliansku ich poznajú aj pod rôznymi prímeniami. Ak by ste u nás pýtali na trhu Picadilly, či san marzano, alebo pachino, predavačky by iste nevedeli, čo vlastne chcete. Talianky by však presne rozoznali druh paradajok, ktorý si pýtate. Podobne je to aj v Holandsku, tam rozoznávajú aj ďalšie druhy, ako je san mazzo, bella margherita, aromia, sweetz, papidu, torrito, či lykoplus.
Lykopén senzačný paradajkový objav: Za liečivé účinky ďakuje paradajka najmä lykopénu, látke, ktorá bola objavená iba nedávno. Je uložená tesne pod šupkou. Nezrelé, zelené paradajky ho neobsahujú, začína sa tvoriť až pod vplyvom slnečných lúčov. Vhodné je aj pokvapkať paradajky olivovým olejom, v ňom sa totiž lykopén rozpúšťa a ľahšie sa vstrebáva do organizmu. Lykopén je najsilnejší známy antioxidant rastlinného pôvodu, ktorý je získaný zo špeciálnej odrody paradajok HLLS. Chráni organizmus pred nádorovými ochoreniami, má priaznivý vplyv na srdce, krvný tlak, prostatu a pokožku. Avšak zo stravy ho organizmus nedokáže vstrebať, pokiaľ neprejde tepelnou úpravou. Obsah lykopénu sa zvyšuje pri teplej úprave potraviny, preto je paradajkový pretlak bohatší na lykopén ako čerstvá šťava z paradajok. Kapsuly obsahujú taktiež olej z ľanových semien, ktorý je bohatým zdrojom esenciálnym mastných kyselín. Tento zázračný liek proti rakovine obsahujú aj iné látky s červeným farbivom, napríklad červená mrkva, melóny, papaja, na druhej strane jahody či čerešne ho v sebe nemajú.
Liek na rakovinu aj elixír krásy: Všeobecne sa traduje, že každá rastlina, ktorá je po dozretí červená, obsahuje protirakovinové látky. Poďme sa pozrieť, čo je na tomto chýre pravdivé, a čo nie. Znovu si pomôžeme googlom. Prekvapivo v ňom nájdeme správu o tom, že najlepšou zbraňou proti rakovine sú fialové paradajky a to vďaka látke anthocyan, ktoré sa nachádza v ich farbive. Na tento zázrak vraj prišli britskí vedci, ktorí ho skúšali najprv na myšiach, anthocyan zvyšuje produkciu antioxidantov, ktoré zabraňujú poškodeniu buniek. Geneticky upravené paradajky preto obsahujú väčšie množstvo tejto látky, ako doteraz vyšľachtené plody, hovorí sa v správe. Paradajky môžu byť jednoduchou cestou pre ľudí, ako prijímať tieto látky, ktoré sú ináč prítomné aj v niektorých lesných plodoch. Súhrne môžeme teda skonštatovať, že matka príroda nám sama poskytuje liek, na ktorý sa snažia vedci už celé roky a desaťročia prísť, objaviť ho výskumom. Žiaľ, mnohí z nás sa sa v liečivým účinkom rastlín stávajú skepticky a radšej dávajú prednosť chemicky upraveným liekom, namiesto toho, aby si vhodne upravili potravu. Nečudože naše organizmy sú dlhodobo zasiahnuté chemickou liečbou, ktorá nie je pre ne prirodzená a ukladajú si ich ako negatívnu informáciu do genetickej výbavy. Červené a fialové farbivo paradajok však neslúži iba ako liek, ale aj ako elixír krásy. Sú vhodné na rôzne redukčné či očistné diéty. Majú aj antioxidačné a antibakteriálne účinky. Podporujú krvotvorbu, prospievajú pokožke, nechtom, vlasom, posilňujú imunitu, obnovujú štruktúru buniek.
Rajské jabĺčka zachovávajú mladosť: Paradajky obsahujú vodu a chróm, ktorý dáva pocit nasýtenia. Rajské jabĺčka, ako ich volali naše staré mamy, sú kyslou zeleninou, ktorá má na organizmus paradoxne, zásaditý účinok. Pravda, iba v prípade, že spolu s nimi nepošleme do žalúdka potraviny, ktoré obsahujú cukor a škrob. Aj vy máte k rajčiakom najradšej mastný chlieb? Rátajte s tým, že táto kombinácia vedie ku kvaseniu a tvorbe kyselín v tráviacom trakte. Podľa zásad oddelenej stravy by ste ich radšej mali dopriať k bielkovinovým jedlám. Držíte diétu? Rajčiny k nej ideálne patria, lebo majú nízku energetickú hodnotu. 99% plodov tvorí voda. Okrem mnohých minerálnych látok a stopových prvkov obsahujú aj chróm, ktorý zaručuje dlhodobý pocit nasýtenia. Zrelé rajčiaky majú príjemnú, sladkú chuť, pretože obsahujú ľahostráviteľné cukry, teda fruktózu, glukózu a sacharózu. Sviežosť im dávajú organické kyseliny, najmä kyselina jablčná a citrónová. Podporujú trávenie a v črevách dokonca ničia baktérie. Čím su rajčiaky zrelšie, tým je obsah kyselín nižší. Z vitamínov je najdôležitejší betakarotén, ktorý sa v ľudskom organizme mení na vitamín A. Čím ho máte v strave viac, tým lepšie funguje váš imunitný systém. Ani slnko tak nepoškodí pokožku ľuďom, ktorí majú toho vitamínu dostatok, a dokonca sa krajšie opália. Vitamínu C je naviac v povrchovej vrstve, až 3 krát viac ako v dužine a šťave. Najviac ho obsahujú žltkasté a ružové plody. V posledných rokoch sa zistilo, že sírna zlúčenina smetylmetionín, označovaná ako vitamín U, ktorá sa tiež nachádza v rajčiakoch, chráni organizmus pred vredovým ochorením žalúdka a dvanástnika.
