Do súpera sme búšili hneď od úvodných sekúnd. Diváci, ktorí prišli ku svojím televíznym príjmačom len o trocha neskôr, mohli ľahko zmeškať gól Richarda Pánika už v 33 sekunde zápasu. V podobnom duchu sa niesli aj ďalšie minúty, v tej štvrtej predviedol opäť Pánik svoje umenie po prihrávke Mareka Viedenského (rovnako ako pri prvom góle) a zakončil do siete bezmocného Emericksa. Tretí presný zásah na seba nenechal dlho čakať, už o dve minúty zvyšoval náš náskok na 3:0 v presilovej hre tentoraz sám Marek Viedenský, po prihrávke Pánika a Tatara. Následne prišli horúce chvíľe pre tím Slovenska, keď sa nechali vylučiť Rais a Šiška, no Lotyši toho v početnej výhode o dvoch hráčov veľa neuhrali. V prvej časti hry sa nám podarilo sieť rozvlniť ešte dva razy – najprv hrdina minuloročných juniorských MS Tomáš Tatar dorážal puk do siete v 14. minúte a o chvíľu neskôr kapitán Gašparovič poloprihrávkou uzatvoril gólový účet tretiny na 5:0.
V druhej časti hry v Lotyšskej bráne vystriedal znechuteného Emericksa brankár Janis Kalnins. Inkasovať mohol už po pár desiatkách sekúnd, no strele Gerháta chýbalo pár centimetrov, aby puk padol do siete. Po pár našich nevydarených útokoch však prišiel v poradí už 6. gól v súperovej bráne, tentoraz dobre trafil Grais. O chvíľu neskôr už bolo 7:0, druhý presný zásah v zápase zaznamenal po individuálnej akcii Tatar. Naásledne akoby sme si vybrali slabšiu chvíľku, prestali sme brániť a to sa nám vypomstilo. Vôbec prvý gól Lotyšov na MS U2O strelil v 34. minúte Miks Lipsberg. Keď sa k nemu o pár sekúnd pridal aj Roberts Bukarts, svietil na ukazovateli skóre stav 2:7 a tréner našich, Štefan Mikeš, si musel zobrať oddychový čas, aby upokojil svojich zverencov. Tí to napokon ustáli a do odchodu do kabín už žiaden gól nepadol.






