V poslednej dobe si túto otázku kladiem čoraz častejšie. Prečo vlastne VŠ študenti chodia do školy? Donútil ich k tomu niekto? Veria, že si po škole ľahšie nájdu dobre platené zamestnanie? Alebo naozaj majú záujem o daný odbor a to čo študujú ich naozaj baví? Trúfam si tvrdiť, že posledná menovaná skupina je u nás raritou.

Nedávno som seriózne rozmýšľal či sa prihlásiť na ďalšiu VŠ (áno jednu už mám úspešne za sebou). Nakoniec som tú myšlienku však zo znechutením zavrhol. Prečo? Lebo som si spomenul ako to počas môjho štúdia vyzeralo a vidím ako to stále vyzerá aj teraz, na ľuďoch vo svojom okolí. A hlavne – uvedomil som si, že ďaleko viac sa naučím sám mimo školy. Prečo?

Keď sa však bavím s nejakým absolventom väčšinou na otázku čo mu štúdium na VŠ dalo je odpoveď “známosti / hromadu kamarátov“. Nieje to troška zvláštna odpoveď keď kvôli kamarátom a známostiam na VŠ prakticky nikto nejde?

Zo skúsenosti čo vidím okolo mňa môžem s čistým svedomím povedať, že málokomu nespadli z nosa ružové okuliare (ak ich predtým mal). Kvalita našich škôl je mizerná a na máloktorej sa človek naozaj naučí niečo čo v budúcnosti aj využije. Ale možno sa mýlim a moji bývalí spolužiaci práve v jadrovke v Mochovciach v ére počítačov s ceruzou a papierom rátajú dáke limity a integrály.