Kedysi panovala povera, že ak nejaká gazdinka pečie ešte na Štedrý deň môže k nej pribehnúť nadprirodzená bytosť v podobe hovoriaceho býka. Aby sa nevítaná bytosť opäť vrátila tam, odkiaľ prišla, musela od gazdinej dostať čerstvo upečený malý bochníček. Podobne sa hovorí, že v Štedrý deň sa má držať pôst. Deťom, ktoré sa nemôžu dočkať večere sa sľubuje, že keď vydržia, uvidia zlaté prasiatko. Všetci ale vieme, že stačí ísť do lesa na stromček a mať so sebou kofolu a prasa uvidíte hneď.
Povery a zvykyStaršie generácie dodnes dodržiavajú dlhoročné tradície.Ľudia museli pri Štedrovečernej večeri sedieť za stolom bosí a museli mať položenú aspoň jednu nohu na sekere, ktorá bola položená pod stolom. Toto ich malo ochrániť pred chorobou.Ďalšími zvykmi boli napríklad zväzovanie nôh stola reťazou, aby rodina držala pokope a sypanie zrna na stôl, aby bola rodina bohatá.V gazdovských dvoroch sa tradovalo na Štedrý deň nakŕmiť statok chlebom s medom a do vedra sa naberal sneh, ktorý mal zaistiť dostatok mlieka.A nasledujúca povera poteší najmä slobodné dievčatá a ženy. Po večeri dievky vymietli popol z pece a vysypali ho na dvor, kde sa čakalo na prvý brechot psa. Z ktorej strany zabrechal pes, tým smerom sa mala dievka vydať a tam mala stretnúť svojho vyvoleného. Mnohé z nás by to aj vyskúšali, ale kto dnes má pec alebo dvor?Mám tu aj jednu poveru pre chlapcov, na čo budú určite veľmi hrdí : Počas štedrého dňa mohol prísť do domu ako prvý len chlap, nikdy nie žena. Verilo sa, že chlap nosí do domu dobré správy.Pri štedrovečernej večeri sa hádžu orechy na všetky štyri svetové strany ako symbol, aby do domu prichádzali len samé dobré veci. Dobrá hospodárka nesmela zabudnúť ani na zvieratá, ktoré sa doma chovali, či to boli zajace, prasiatká, pes, všetci dostali z každého jedla niečo. Pod každý tanier gazdiná položila kapriu šupinku a mincu, aby sa v dome držali peniaze. Na Štedrý deň sa malo jesť mäso beznohé (ryba), na Kristovo narodenie dvojnohé (hydina) a na deň svätého Štefana štvornohé (napríklad mäso z prasiatka).
