Ak sme sa rozhodli spojiť náš život s mačacím miláčikom, máme takmer vyhrané. To najdôležitejšie rozhodnutie sme už teda učinili. Premysleli sme si časové nároky, materiálne, finančné náklady a vieme, že mačka je presne to, čo doplní našu domácnosť a je kompatibilné s našimi predstavami o maznáčikovi. To, čo nás teraz čaká je rozhodnúť sa pre nejaké konkrétne plemeno alebo domácu micinku.

Prvá otázka, ktorú si musíme zodpovedať je, či máme záujem o mačku čistokrvnú s rodokmeňom alebo si chceme adoptovať micku domácu, alias čistokrvný “street style”.Výhodou čistokrvnej mačičky je, že presne budeme vedieť, čo od nej čakať. V odbornej literatúre si môžeme pozrieť jej presný opis. Budeme vedieť ako asi bude vyzerať, koľko vážiť, aké bude mať telesné proporcie, sfarbenie, dĺžku srsti a podobne. Rovnako sa dozvieme aj o jej osobnostných charakteristikách, vlastnostiach, predpokladoch pre spolužitie s nami či inými zvieratkami v našej domácnosti. Podobne si naštudujeme aj aké sú jej zdravotné charakteristiky a riziká, ktoré ochorenia sa u nej vyskytujú, či ide o tzv. zdravé plemeno alebo má náchylnosť k niektorým ochoreniam (al. dedičným). Od týchto informácií si ľahko môžeme odvodiť, či mačička spĺňa naše predstavy, pripravený rozpočet a taktiež či budeme mať dostatok času na starostlivosť o ňu.

Rovnako by sme si mali premyslieť či máme záujem o mačičku s papiermi, výstavný kus a plánujeme ju zasvätiť do sveta výstav, naštartovať jej kariéru a poprípade si následne založiť chovateľskú stanicu. Je to zásadná vec, lebo vystavovanie a chov nám zaberie veľa času a tiež nemálo peňazí. Pokračovať v chovateľstve a šľachtení sa možno mnohým zdá ako hračka, ale iba tí skutočne zodpovední odborníci vedia, aké náročné na vedomosti a informácie to je. Problém je aj v tom, že špeciálne na Slovensku si každý, kto má doma dve, tri, štyri “čistokrvné” mačky a množí ich ako sa mu zapáči si myslí, že je veľký chovateľ. No práve títo množitelia robia zlé meno chovateľskej obci. Svojim neodborným množením a príbuzenským krížením vnášajú do plemien znaky iných, prenášajú dedičné ochorenia a celkovo znehodnocujú chov, poškodzujú samotné plemeno. Samozrejme, takéto jedince nemožno vystavovať a títo “chovatelia” nebývajú registrovaní. No málo znalý začiatočník im môže ľahko naletieť. Zvlášť, keď má záujem o čistokrvnú mačičku, ale nechce za ňu zaplatiť bežnú trhovú cenu, aká sa ponúka. To je častá chyba.

Už som videl viacero prípadov, kde sa majiteľ pyšnil, že má doma ruskú modrú mačku a pritom šlo o prekríženú britku, ktorú kúpil niekde za pár šupov od “chovateľa”. Ľudia vždy hľadajú cestu ako za čo najvyššiu kvalitu zaplatiť čo najmenej a pritom sami okrádajú seba. Domov si tak často prinesú prekrížené zviera s oslabenou imunitou, ktoré nielen že nie je tým, za čo zaplatili, ale navyše je dodatočné riešenie možných zdravotných rizík nákladnejšie, ako by bola samotná mačka s papiermi od registrovaného chovateľa. Samozrejme, ľudia sú rôzni a aj registrovaný chovateľ s oficiálnou chovateľskou stanicou nemusí byť práve zodpovedný. Stať sa môže dnes skutočne čokoľvek. Záruky nie sú nikde. I takto môžete kúpiť choré zviera, s nejakou fyzickou vadou, ktorú si ako neskúsený začiatočník nemusíte všimnúť. Rozhodne je to ale menej pravdepodobné ako u množiteľa. Otázka reklamácie je už následne postavená na základe dohodnutých obchodných podmienok či uzavretej zmluvy, čo by som odporúčal.