Tak… ako by to bolo, keby som nešiel na dlho očakávanú premiéru tak veľmi konfrontovaného filmu. Už cez prázdniny boli v celej Bratislave vyvesené oznamy na 10.9. a príchod JÁNOŠÍKA. Tešil som sa na tento film, lebo ukážky, ktoré som videl už pred 4 rokmi predznamenávali, že to môže byť dokonalý film. Úžasné zábery, obľúbený herci, čo viac som si mohol priať, a tak ako väčšina ľudí som šiel na film s očakávaním. Jediné šťastie je, že som môjmu ocovi nekúpil lístky. Zničil by som mu dokonalú predstavu Bielikoveho Jánošíka, ktorý v historických faktoch bol aspoň o 40% pozadu, ale bol to dokonalý film na to obdobie. Na tento by povedal, „zbytočne vyhodené peniaze nie len na lístok, ale aj na celý film“. Tu môžu skončiť čítať tí, ktorí sa chceli nabudiť. Alebo ak chcú tak nech si prečítajú pohromu slovenského filmu (ktorý zachraňovala poľská filmová strana).

Je jasné, že film mal problémy od samého začiatku. Ale to sa pri “našich” filmoch stáva. Veď nie všetko môže, a musí vyjsť. Hneď na úvod v kine Vás odradí asi minúta a pol, kedy „lietajú“ všetci čo film podporili. Niektorí partneri vyšli až na smiech. Ale absolútne to nabudilo pocit, že ??čo chcú ukázať??, keď aj tak to na niekoľko rokov úplne posrali. Radšej by som sa tam ani nedal na ich mieste. Však, milé MKSR. Herecké obsadenie bolo priemerné. Niektoré scény, náš Jánošík zahral grandiózne, ale niektoré boli len na divadelné predstaveníčko, alebo na prepadákový kabaret. Mali ale šťastie, že český Jánošík bol sexi. Myslím ale, že hruď si v tom období neholili. Ale je to ináč, a to nezabudnite, pravdivý príbeh Juraja Jánošíka. Uhorčík, a neskôr Mravec, prischol nášmu slovenskému hercovi Ivanovi Martinkovi. Neviem, ale myslel som, že z filmov ako je Sokoliar Tomáš sme už dávno vyrástli, a že to bol len akýsi kolaps. Nie nebol. Ivan Martinka hral presne tak hrozne ako všetci v Sokoliarovi. Nevedel trochu dať do toho to filmové, i keď hral lepšie ako Jánošík. A to ide o hlavných predstaviteľov. Čo tak často spomínaná Anička (Táňa Pauhofová)? No proste tú postavu mohli v pohode vyškrtnúť. Zavádzať vo filme asi dokáže každý. Mala jednu dobrú scénu, kedy sa s Jurajom naháňala. Pekne rýchle zábery podchytené hudbou. No nemuseli končiť sexom. O tom Vám veľa nepoviem, veď keď chcete si užite aspoň ten pocit z erotiky. Nie je núdza ako o ženské ani o mužské p.o. . Najviac som sa zasmial asi na časti, kedy sa na asi 10s ukázala Zuzana Fialová a takisto Marián Geisberg. Hrali tam aj iní slovenskí herci, ale za spomenutie ešte stojí Krištof Ugronovič (Marián Labuda). V Pachovi mu tá úloha sadla viac, i keď musím povedať, že na jeho herecký výkon som sa najviac tešil. Myslím, že herec jeho kvalít mohol zahrať aj trochu lepšie.

Čo taký scenár? No poviem to tak, ako som sa cítil. Ja neviem o kom a o čom ten film bol. Neviem. Neviem či o Jánošíkovi, alebo o Uhorčíkovi, alebo to bol dokument o slovenskej krajine. Nemal som z filmu dobrý pocit, a už dávno sa mi nestalo, žeby som si niečo z filmu neodniesol. Teraz áno. Žiaden pocit, nič. A ani som sa nič nepoučil, keď už vravia, že to je historický film. Zo scenára majú jediné plus, že sa snažili robiť aj srandy. A konečne aspoň v náznaku sa použil taký jednoduchý, náš krčmový humor. Večer som potom počul, že sú tam nejaké drastické scény. Krv, smrť a tak. No skoro ako lízať med. Normálny film. Jediné, čo mne bolo odporné tak to bolo … ale to zistíte, ak náhodou pôjdete na film.

A že to nebude o legende, ale len o skutočnosti … no utieklo im to na niektorých miestach. Bielik, Bielik a ešte raz Bielik. Klobúk dole pred jeho dielom. Aj keď veľmi nie som naviazaný na ten film, a už vonkoncom nie preto, že by bol starý, ale z filmového hľadiska nový Jánošík toho starého neprekoná, aj keď bol o niekoľko miliónov drahší. Na záver, tak ako končí film končím aj ja. Obesený na háku za ľavé rebrá. Jediná pekná scéna, ktorú len ničia moderne postavené domy v dedine. A pán Jakubisko so svojou Bathory vedie boj Jánošík vs. Bathory.