140 minút. Presne toľko času strávite v kine. Historický veľkofilm, ktorý je opradený škandálmi, problémami ale aj pozitívnymi kritikami nie je tak celkom veľkolepý. Celý názov Jánošík - Pravdivá história je tiež len akýsi reklamný ťah.

Príbeh z pochopiteľných dôvodov opisovať nebudem. Nebolo by ani veľmi čo. Ide tu len o pozliepané útržky. Naopak herecké obsadenie vyšlo najlepšie z celého filmu. Niet pochýb, že v našich končinách máme kvalitných hercov. Veľkou škodou však je, že Václav Jiráček musel byť dabovaný. Jeho dabing totiž pri scénach s hercami s originálnym záznamom vyznel veľmi neprofesionálne aj napriek výborne zvolenému hlasu Roberta Rotha. Mimoriadne sa mi páčilo aj spracovanie zbojníckych scén počas zbíjania. Bolo nápadité, miestami sa kamera konečne prestala hýbať a údery či streľba vyzerali pomerne dosť realisticky.

Film ako taký sa dá rozdeliť na 2 časti. Lepšiu a zlú. Tá zlá bola počiatočná polovica. Scenérie prírody boli jediným svetlým bodom. Poľská režisérka sa vyjadrila, že fyziologické zmeny na hercoch divák nepocíti, nie je však tomu tak. Je zjavné kedy má hlavný hrdina 24 a kedy 30 rokov. Po technickej stránke sa réžia snažila urobiť všetko čo sa dalo, kamera, ktorá však akoby dostala parkinsona bola všadeprítomná. Ako divák som odchádzal z kina s boľavými očami. Navyše príbeh bol len útržkovito pospájaný a zdalo sa, akoby sa ma niekto snažil uviesť do deja počas celých 60 minút.

Keď sa film cez druhýkrát prehrávané Jánske ohne dostal do ďalšej polovice bolo jasne vidieť zmenu štýlu natáčania. Trasúca a krútiaca sa kamera si dala pohov a nastúpili pekne spracované z diaľky točené zábery.