Kniha. Toto slovo vo mne evokuje niečo úžasné, a nie je to ani tak tým, ako znie v našom materinskom jazyku - slovenčine, ako skôr tým, čo pre mňa znamená. Kniha ako symbol učenosti, múdrosti či svetla. Každý vníma knihu inak a často záleží i od druhu knihy, žánru, o aký sa jedná. Kniha ako symbol svetla nepredstavuje v mojom pohľade samotné svetlo ako skôr svetlo osvetľujúce nám cestu na ceste za životom, najmä pokiaľ ide o knihy duchovného rázu, charachteru. V dnešnej dobe je ich veľa, akoby sa s nimi, , roztrhlo vrece”, či už z oblasti ezoteriky, mágie, či reprezentujúce mnohé svetové náboženstvá. Je ich fakt veľké množstvo, na jednej strane je to zaiste výhoda, na druhej strane má to aj negatívnu stránku, totiž človeka to môže zmiasť, čo si vybrať. A nielen to, môže dôjsť aj k tomu, že človek si môže vybrať i nekvalitnú duchovnú literatúru, ak budeme k sebe úprimní, tak by malo byť veru jasné, že nie každá kniha duchovného charachteru je kvalitná, ale to sa týka aj ďalších žánrov v literatúre. To už je však na každom z nás, ľudí, či si v sebe vypestujeme cit pre kvalitnú literatúru, aby sme nezblúdili do tzv. brakov, v ktorých sa často prekrútené alebo nepravdivé informácie môžu vyskytovať, osobne si myslím, že niekedy sa aj dá vycítiť, či danú knihu autor písal od srdca alebo to je niečím prázdne, v tomto prípade aj treba dôverovať intuícií a potom i rozumu. Doma mám množstvo kníh s duchovnou tematikou, no s odstupom času, ako človek dozrieva, tak si uvedomujem, že prvotné štádium, v ktorom som sa nachádzal, bolo taká nadšenie, zápal, z oblasti, , ezoteriky” som hltal mnohé a nezamýšľal som sa nad tým, či je to pravda alebo nie. Neberiem to ako chybu, začiatky sú rôzne, neskôr sa až u mňa vyvinulo to, čo by som nazval, , citom pre kvalitnú duchovnú literatúru.” Za prvoradé považujem dva faktory, ktoré tomu predchádzajú, pokiaľ intuícia nejakej konkrétnej duchovnej literatúre vraví, , áno”- to je prvý faktor. Druhým faktorom je, či tá kniha len píše o nejakých, , bláboloch”, teda že si z toho človek môže niečo vziať, aplikovať to do života alebo nie. Ak je to pozitívne I v tomto prípade, tak si ju rozhodnem kúpiť, samozrejme pri tom výbere sa nedá ju prečítať celú, to by som v kníhkupectve mohol byť až do rána, kým by ju zasa neotvorili alebo by ma vyhodili odtiaľ dávno, lebo by museli už zatvárať. Zväčša prelistujem pár strán, pričom tu spolupracujú teda tieto dva faktory… než sa rozhodnem, či si ju vyberiem alebo nie.Kniha ako symbol múdrosti? Možno niekto zakrúti hlavou, čo tým chcem povedať. To, že ju tak vnímam, aby som nebol pochopený zle, značí to, že nás môžu učiniť múdrymi. Nie, samozrejme, pokiaľ človek prečíta aj tisíce kníh dajme tomu z duchovnej oblasti, nerobí ho to múdrym. Neposúva to človeka dopredu, dopredu nás až posúva to, či mnohé tie informácie využijeme v živote, ak ich považujeme za správne s tým, že sme sa predtým nad nimi zamýšľali. V tomto význame teda, aj keby šlo o vedomosti, ktoré dávajú zmyseľ, nie sú iba symbolom vedomostí- touto aplikáciou týchto vedomostí do života sa pretavujú do životných skúseností a teda v konečnom dôsledku do životnej múdrosti. To je jedna z výhod kníh duchovného charachteru, a nesmiem opomenúť i iné žánre, druhy. Knihu považujem za, , najlepšieho priateľa človeka”, lebo mi poskytuje množstvo inšpirácie.Či už ako téma pre nejaké básne, ktoré potom skladám, či pre aplikáciu v živote vo forme činov, alebo proste a laicky povedané- na zábavu. Ohromnú výhodu vidím v knihe oproti TV… kým v TV si ani človek veľmi nemá čo vybrať na pozeranie, zväčša sa musí zmieriť s tým, čo mu ponúkajú televízne spoločnosti, stáva sa pasívnym konzumentom programov typu akčné filmy s násilím, v ktorom ani nie je žiadne posolstvo, reality šou a iné. Uznávam každopádne, sem tam dajú i úžasné filmy s hlbokým posolstvom ako napr. Forrest Gump, Zelená míľa a iné..no sú zameraní na zisk, získať si masových divákov filmami, u ktorých človek nemusí rozmýšľať. A navyše ochudobňujú ľudskú fantáziu. Naopak knihy sú niečím, čo obohacuje ľudskú fantáziu, podnecujú ho do toho, v hlave si mnohé veci predstavovať a rozširujú slovnú zásobu, mne dokonca hojné čítanie kníh pomohlo v zlepšení pravopisu a vyjadrovania sa, vďaka čomu som nemal problém na gymnáziu písať slohy. Kniha rozhodne nie je stratou času pre toho, kto ju vie oceniť, a často sa vrátime i ku knihe, ktorú sme prečítali, začneme ju opäť čítať a objavíme v nej nové dimenzie doteraz nepoznaného, nepovšimnutého. Tak čo to bude u vás, ľudia? Nech sa už rozhodnete pre akúkoľvek knihu, ktorú budete považovať za dobrú, jedno určite stojí na zamyslenie. Predstava, čo je asi krajšie a zmysluplnejšie. Čítať knihu, ktorá nás zaujíma, ktorá nám rozšíri slovnú zásobu, prospeje mysleniu, duši alebo pozerať celé hodiny TV s množstvom často brakových programov bez akejkoľvek hodnoty či posolstva. Výber je pestrý. Je to len na nás samotných, čomu sa rozhodneme dať prednosť.