Prolog: Keď som pred dvoma týždňami dostal ponuku od Rada a Tona na účasť na expedícii do Rumunska, musel som zdvorilo odmietnuť, pretože sa termín križoval s mojou dovolenkou. Keďže sa im odjazd posunul, dostalo sa mi príležitosti prežiť s nimi nádherný výlet, za čo im moc krát ďakujem.

Cesta nezačala moc optimisticky, pretože deň pred odchodom sa na Radovej poštárskej dodávke objavil drobný problém na náprave. Našťastie sa ho za pomoci Romana a hlavne Peťa z LaugoFAN klubu podarilo v priebehu dopoludnia opraviť a mohli sme vyraziť na cestu. Bola nekonečná a na nálade nepridávalo ani neplánované zdržanie. Naším cieľom bolo pohorie Muntii Vladeasa a jediným programom na dnes bolo utáborenie sa v oblasti, aby sme mohli hneď ráno vyraziť do terénu.

Do určenej oblasti síce prichádzame, ale hustnúca tma a únava z cesty komplikujú orientáciu. Nesprávna odbočka v horách nás doviedla na cestu podobnú nočnej trophy v Tisovci. Už však nemali síl bojovať s terénom a tak padá rozhodnutie na utáborenie pri potoku, ktorý sa dá v hustej tme skôr tušiť ako vidieť. Na Tonovom Wrangleri vyrastá stanová nadstavba, v ktorej sa pohodlne rozkladá Tono so synmi Filipkom a Matúškom, najmladšími členmi našej expedície. Pre nedostatok ďalších síl na rozkladanie táboriska sme sa s Radom rozhodli zvyšok noci stráviť v sedadlách Patrolu. Nie je to vôbec pohodlné, ale zato bez strachu z medveďov.

Ráno po prvý krát vidíme náš kemp v plnej nádhere a zisťujeme, že náhodne vybrané miesto blízko lesnej cesty v nočnej tme, je v skutočnosti pekná čistinka pri potoku, ku ktorému sa z oboch strán zvažujú strmé zalesnené úbočia.