Politická telenovela s názvom Dôchodková reforma nás oblažuje každý deň nejakou aktualitou častejšie ako zima snehom. Medzi opozično-koaličnými prestrelkami som však nenašiel žiadne obzretie sa okolo seba. Ako sa darí napríklad takému Čile, ktoré rozbehlo druhý pilier v roku 1981.
Aj keď sa naši činitelia občas tvária, ako by objavili Ameriku, reforiem PAYG (Pay As You Go) penzíjného systému prebehlo vo svete už viacero - námatkovo Čile (1981), Británia (1986, odvtedy permanetne upravovaný), Austrália a Dánsko (1994), Polsko a Švédsko (1999) a viacero iných štátov. Nie sú totožné (napr. Švédsko má systém osobných účtov vedených štátom), ale základná myšlienka je rovnaká.
A práve Čile bolo pionierom, ktorý spustil vyvtvorenie druhého piliera. Malo na to ideálne politické podmienky- Pinochet mal prakticky voľnú ruku a liberalizácia v 70-tych rokoch vytiahla krajinu z najhoršieho, kam sa dostala po Allendeho socialistickom chaose. Transformácia prebehla pomerne hladko, potrebné zdroje boli získané z predošlých prebytkov rozpočtu, dlhopisov a aktuálneho dobrého hospodárskeho rastu. Systém funguje podobne ako (by mal) u nás- pracujúci prispievajú 10% (príp. dobrovoľne viac) zo svojich platov jednému zo správcovských fondov, ktorý si vyberú. Tie investujú do povolených (konzervatívnych) produktov. Tieto peniaze sú naďalej výhradným majetkom prispievateľa (zaručené ústavou) a po dosiahnutí určitej sumy z nich môžu začať čerpať.
Nezaškodí okrem hlavnej výhody, a síce odbremenenia štátneho rozpočtu od rástúcich výdavkov na dôchodky, pripomenúť aj ďalšie. Tou je najmä podporenie trhu cenných papierov a lepšia alokácia úspor v domácej ekonomike, čo prospieva celému hospodárstvu a podporuje rast (odhaduje sa, že systém prispieva asi 1% k rastu HDP). Nezanedbateľné je zmenšenie štátneho rozpočtu, sen všetkých liberálov. Momentálne je v systéme nazhromaždených asi 60% ročného HDP Čile, čo je krajší obraz, ako pred sebou tlačená snehová guľa skrytého dlhu iných štátov. Pozitívna je aj motivácia zamestnancov, ktorých príspevok nezmizne ako daň v štátnom rozpočte, ale ostáva ich majetkom. Odchod do dôchodku je teoreticky ľubovolný, podstatné je mať nasporenú dostatočnú sumu. V prípade predčasného úmrtia sa fond samozrejme môže dedíť. Ľubovolný je aj cyklus prispievania, takže najmä poľnohospodári sa môžu prispôsobiť sezónnosti. A to hlavné na záver- priemerný reálny rast fondov medzi rokmi 1981-2005 sa pohybuje okolo 10%, najlepší ročný výkon bol 29, 7%.
