.Aktuálne príspevky hľadajte na doméne econoir.skCommon Agriculture Policy (CAP), teda spoločná poľnohospodárska politika EÚ je pravdepodobne najabsurdnejšia z politík Únie. Donedávna najväčšia časť rozpočtu EÚ (momentálne až druhá, s podielom okolo 40%) smeruje do rúk asi 2% obyvateľstva. Že je tento prerozdeľovací moloch neudržatelný v "novej" Únii, je už pomaly jasné aj jeho najväčším priaznivcom.CAP vznikla v roku 1962, keď vtedajšie EHS bolo importérom poľnohospodárskych produktov. Zavedením vysokých výkupných cien a cieľ sa malo stimulovať európske poľnohospodárstvo. Onedlho išlo na CAP až 90% rozpočtu (to však treba brať s rezevou, vtedajší rozpočet bol len malinkým zlomkom dnešného rozpočtu EÚ). Výsledok sa postupne dostavil, EÚ sa zmenila z importéra na exportéra poľnohospodárskych produktov.CAP v danej podobe bol natoľko distorzný, že silný tlak zvonku Únie (ale aj z vnútra, napr. Britský rabat) vytvoril priestor pre niekoľko reforiem CAP. Tieto reformy priniesli zmeny (najmä posledná z roku 2003), ale podstatné problémy pretrvali.

"Takisto minimálne výkupné ceny sú výhodné pre veľkofarmárov, ktorí dokážu produkovať s výrazne vyššími nákladmi."nie nahodou nizssimi nakladmi ;)?aku vyhodu by mali, ak by produkovali "s výrazne vyššími nákladmi"?

no a ja by som doplnil k argumentu sebestacnosti: Len naivny clovek si moze mysliet, ze do nasej krajiny by cely svet odrazu prestal dodavat potraviny. Ak budu ludia na Slovensku ochotni zaplatit ich, tak ak ich nedodaju cinsky producenti, budu to americky, ak nie ti, tak africky .. . ktokolvek . . .sila penazi je ocarujuca !! ziaden obchodnik s potravinami si neda ujst vyhodny obchod ! takze argumentu sebestacnosti moze podla mna verit len naivka alebo hlupacik

nie vsetko moze riadit volna ruka trhu, ak by nebolo polnohospodarstvo vynosne, tak by to nikto nerobil. Predsa vam nic nebrani zriadit si prasaciu farmu a dostavat velke EU dotacie. Alebo investujte do pody. Pointa je v tom, ze nezijeme z toho, ze nam v POS terminali pipne kreditka, ale z toho co narastie na poli. Preto je tych zlych 2% ludi ovela dolezitejsich ako ostatnych 98%. Preto aj potrebuju dotacie, ktore im kompenzuju rizokove podnikanie. Je vsak na mieste otazka, ci sposob a rozsah dotacii je na mieste. Napriklad v Madarsku dostavali ludia penizaze za to, ze znicili svoje vinice. Takychto nepochopitelnych dotacii a obmedzeni su stovky.